
Na prázdniny k babke, na východnom Slovensku, sme sa vždy tešili. Mala veľké gazdovstvo, sliepky, prasce, zajace … a všetko čo patrilo ku gazdovstvu. Jedna z vecí, na ktoré veľmi rád spomínam, boli zemiaky varené v paráku, v šupke pre prasiatka. Keď ich už babka cedila, stáli sme za ňou so solničkou a vyjedali tieto zemiaky. Ošúpali sme ich ešte horúce, posolili, pofúkali … nádhera.
Musel to byť pre mňa silne emočný zážitok, pretože mám v hlave živú, voňavú fotku so zvukom kvičiacich, hladných ošípaných, ktoré čakali na svoju večeru. Ja, s mojou sestrou a bratrancami sme im tieto zemiaky vyjedali. Babka musela následne upraviť množstvo varených zemiakov tak, aby sa niečo zvýšilo aj prasiatkam.
Ďalšiu spomienku na zemiaky, ale teraz už pečené, mám ešte z Brezna, kde sme určitý čas bývali. Zemiaky už voňali po celom byte a mamka ich vybrala z rúry von. Áno. Z rúry. Pred pečením sa len tie najmenšie zemiaky povyberali, poriadne umyli (kefkou) a dali takéto čisté, piecť na plech. Po určitej dobe, keď už boli vo vnútri mäkké sa vybrali z rúry, dali na tanier a s dlaňou ruky buchli.
Tie, ktoré mali nepoškodenú šupku dokonca praskli, so silným zvukovým efektom – PRÁSK.
Takéto zemiaky sme si potom posolili a s kúskom masla dali do úst. Za tým zopár vlasov kyslej kapusty. Mňam. Až mám na ne chuť, ako píšem tento článok. Vynikajúca príloha k búchacím zemiakom je kyslá kapusta. Vytvorí neskutočný chuťový zážitok zemiakov, masla, soli a kapusty. Miesto masla sa môže dať aj domáca, prerastaná slaninka. Píšem článok, je 22:43 a ja mám chuť na BÚCHACIE ZEMIAKY!

Minulý rok, sme prvý krát s mojou polovičkou, vo väčšom množstve pestovali zemiaky. Dopestovali sme však veľa malých, maličkých. Bolo nám ich ľúto vyhodiť. Pestovali sme ich s láskou a tak všetky aj tie najmenšie skončili v bedničke. Veľké sme šúpali a spracovali, ale tie malé bol problém ošúpať. Potom som si ja, s mojim otcom, spomenul na naše búchacie zemiaky.
Moja polovička na mňa pozerala s rešpektom. S otáznikom v očiach sa pýtala “To naozaj mám upiecť na plechu v šupke, čisté a maličké zemiaky?” Keď sme ich ochutnali, ale hlavne búchali a praskali zemiaky na tanieri, pochopila, že ochutnala skutočnú lahôdku. A moji synovia? Vždy s nadšením a jasaním podporujú svoju mamku, aby im spravila búchacie zemiaky.
Máme ale problém! Je začiatok februára a nám sa už minuli malinké zemiaky!
Všetky sa už zjedli! Kde ich ideme zohnať? Ozaj, a ako sa pestujú malé zemiaky?
Dúfam, že nebudeme mať budúci rok len veľké.
Pozná niekto búchacie zemiaky? Čo sa Ti s nimi spája? Detstvo? Prázdniny? Rodina?
A tu je recept:
Primerané množstvo čo najmenších zemiakov, naozaj malinké (len umyté) – kto koľko zje
Maslo 250g – maslo má veľkú spotrebu
Soľ – primerane
Prerastaná slaninka – malý pôltik, náhrada masla, prípadne aj k maslu
Čerstvá kyslá kapusta – primerané množstvo, ja mám rád veľa kapusty

